Adaptovať na filmové plátno známe a obľúbené literárne dielo je vždy náročná a riskantná úloha. Ešte o niečo riskantnejšie je adaptovať takéto dielo po tom, čo už bolo adaptované hneď niekoľkokrát. Diváci majú totiž v takomto prípade prirodzenú tendenciu diela porovnávať, v horšom prípade novú verziu vôbec neprijať. Kenneth Branagh si tak na svoje plecia naložil celkom dosť, keď sa rozhodol natočiť opäť raz Vraždu v Orient Exprese a ešte si aj zahrať legendárneho Hercula Poirota. Bolo to priveľa alebo svoj náklad uniesol so cťou?
Vražda v Orient Exprese je jedným z najznámejších a najobľúbenejších prípadov slávneho belgického detektíva z pera neopakovateľnej Agathy Christie. Keďže táto kniha bola a ešte stále je bestsellerom a príbeh poznajú aj fanúšikovia filmu a televízie, tvorcovia novej filmovej verzie sa ocitli pred náročnou úlohou – zaujať divákov, ktorí vedia veľmi dobre, ako príbeh končí. Aj ako prebieha. Na splnenie úlohy si ako prostriedok vybrali podmanivý vizuál a plejádu špičkových hercov.
Na čelo hereckého výberu sa postavil Kenneth Branagh, známy najmä ako Gilderoy Lockhart z filmu Harry Potter a Tajomná komnata či ako Walander z rovnomenného seriálu. On je však aj veľmi dobrý režisér. A dokázal to aj v tomto filme, keď spojil známe postavy zo známeho diela so známymi tvárami. A to takým spôsobom, že vyznelo to, čo vyznieť malo. Boli to najmä skvelé herecké výkony – kvalitne nesympatický Johnny Depp, aristokraticky arogantná Judi Dench, vyzreto očarujúca Michelle Pfeiffer, čudácky záhadný Willem Dafoe či elegantne odvážna Daisy Ridley. Ako čerešnička na torte si vo filme zahral aj Sergei Polunin – baletná megahviezda.
Najťažšiu úlohu však, samozrejme, mal Branagh. Väčšina divákov je totiž zvyknutá na jediného Poirota – Davida Sucheta. Branagh stvárnil iného detektíva, dynamickejšieho, ľudskejšieho, istým spôsobom aj svojráznejšieho. Nový Poirot uteká, nebojí sa zašpiniť či udrieť, súcití a vie sa od srdca zasmiať. Zmenou je ale najmä to, že divákovi odhalí kúsok svojho vnútra – spoznáme jeho životnú filozofiu aj životnú lásku. Pre mňa je táto zmena veľmi príjemná a osviežujúca, pochopím však, ak je to pre niekoho už príliš.
Vražda v Orient Exprese vo verzii 2017 je filmom pre široké publikum. Nie je príliš intelektuálny ani príliš prostoduchý, je miestami veľmi zábavný s originálnymi vtipmi, tak akurát ľahký, aby človek vyšiel z kina s dobrým pocitom a na emócie tlačí akurát tak, že jedna slza možno vyhŕkne (teda aspoň mne), ale nie je to žiadne citové vydieranie. Kenneth Branagh jednoducho natočil originálnu verziu prevareného príbehu so silným vizuálom, ktorý by si so svojím výberom farieb, zábermi krajiny hraničiacimi s gýčom a kamerou zaslúžil samostatný článok.
