Ľudia sa chcú báť a keď sú v priestore, kde sa majú báť všetci, tak im to nepríde divné a považujú to za sociálne prijateľné. A práve v tomto priestore si vybijú svoju úzkosť a svoj strach. Toto bol jeden z mnohých postrehov utorkového Psychokina, ktoré organizovalo občianske združenie SAŠAP v spolupráci so Študentskou radou Filozofickej fakulty.
Každý človek sa vie báť. Všetci poznáme strach. Na rozdiel od iných emócií je strach niečím, s čím sme sa už všetci stretli. A aj keď možno nepatrí k príjemným pocitom, máme občas potrebu ho cielene vyhľadávať. To si uvedomuje aj Rasťo Marjov, organizátor Psychokina, ktorý na posledné premietanie vybral psychologický horor Babadook. „V minulosti Psychokino organizoval iba SAŠAP, no diskusie, ktoré sme viedli po filme, boli skôr odborné. Tým, že sme to tentokrát organizovali aj so Študentskou radou, bola debata uvoľnenejšia a prístupnejšia skutočne všetkým. SAŠAP si žiadal psychologický aspekt a Rada si žiadala tematiku Halloweenu. Preto sme vybrali psychologický horor a voľba padla na film Babadook. Musím povedať, že mal veľmi dobrý ohlas, čo nás nesmierne teší, pretože sme zo začiatku boli dosť skeptickí. Po filme sa rozvírila zaujímavá diskusia, celé to bolo veľmi príjemné a uvoľnené.“
Film vybral na základe rôznych aspektov. „Babadook je o matke, ktorá vychováva svojho syna sama, pretože pri prevoze do pôrodnice zahynie jej manžel. Ona pod vplyvom tejto udalosti prechováva k synovi negatívne pocity. Raz nájde syn doma knihu o strašidle, Babadookovi, a po jej prečítaní ho začne vídať. Matka to potláča, ale po istom čase ho začína vídať aj ona. Keď sa na to pozrieme trochu hlbšie, môžeme uvažovať o tom, či je to iba v matkinej hlave, či je to výsledok všetkých jej negatívnych emócií ktoré prechováva voči svojmu synovi a tie si prenáša zo syna na monštrum, alebo sa to naozaj deje a matka s tým skutočne bojuje. Taktiež naše vnímanie oboch postáv sa počas filmu rapídne zmení. Sú tam vykreslené poruchy osobnosti. Je tam skutočne všetko, čo by mal dobrý psychologický horor obsahovať.“
V sále bolo vyše 20 ľudí, v rátane hosťa, Mgr. Pavla Kačmára z katedry psychológie. „SAŠAP má ten krásny koncept, že po filme a krátkej pauze nasleduje debata, na ktorú je pozvaný niekto, kto je z odboru, teda psychológ, doktor alebo psychiater. Pán Kačmár je u nás pomerne známy hosť. Na Psychokine bol už tretí krát a musím povedať, že diskusiu poňal naozaj skvele. Rozprávali sme sa o tom, čo v nás film vyvolal, prečo chodíme na horory a prečo sa radi bojíme. Ľudia sa skvele zapájali. Do budúcna sa budem snažiť, aby sme mali hostí, ktorí sa danej téme venujú,“ dodáva Majrov.
Organizátori majú jasnú predstavu o tom, ako by sa malo Psychokino ďalej vyvíjať. „Chceli by sme ho robievať pravidelne minimálne dvakrát za semester, no ideálne každý mesiac. Tentokrát to bolo výnimočne v utorok, no do budúcna plánujeme premietať v stredy, pretože máme skúsenosť, že to študentom viac vyhovuje. Čo sa filmov týka, budem sa snažiť vyberať také, na ktorých ľudia neboli stokrát, aby sa skutočne mali na čo prísť pozrieť. Prezradím, že by som chcel napríklad premietať jeden film, ktorý je kritikmi považovaný za jeden z najsmutnejších filmov, aké boli kedy natočené. Chceme taktiež púšťať nejaké tie klasiky, ale aj alternatívu,“ uzatvára organizátor Psychokina.
Najbližšie sa môžete tešiť na film od režiséra Jana Švankmajera Prežiť svoj život, ktorý plánujú stihnúť do začiatku druhého semestra.
Comments