V roku 1786 zažila svoju svetovú premiéru opera Figarova svadba. O 39 rokov neskôr sa narodil švajčiarsky matematik Johann Jakob Balmer, v Bolívii bola vyhlásená nezávislosť a Joseph Nicéphore Niépce zhotovil prvú fotografiu. Všetky tieto udalosti sa odohrali v rovnaký deň.
Aj keď sa to môže zdať neuveriteľné, sviatok práce, ktorý oslavujeme 1. mája, nevymysleli komunisti. Za jeho zrodom stoja masové demonštrácie a štrajky šíriace sa takmer po celom území vtedajších Spojených štátov amerických v roku 1886. Vyvolávali ich robotníci, ktorí si žiadali 8-hodinový pracovný čas. Demonštrácie mali krvavé dôsledky a v Chicagu, ktoré sa stalo centrom tohto robotníckeho hnutia, sa strieľalo, pričom o život prišlo šesť osôb. Až po týchto udalostiach boli požiadavky robotníkov vypočuté. V roku 1889 II. internacionálny kongres ustanovil medzinárodné oslavy dňa práce, ktoré sa prvýkrát konali v roku 1890.
Nie všade vo svete sa sviatok práce spája s 1. májom a 1. máj s prácou. Hodnotu práce si na Novom Zélande pripomínajú v októbri, v USA v septembri a v Austrálii, v závislosti od časti krajiny, od marca do októbra. Tak, ako sa u nás podľa ľudovej tradície v máji stavajú stromy, demonštrujúce silu jari a jej životaschopnosť, tak sa vo Fínsku ozdobujú sochy a Havajčania sa v tento deň oslavami vracajú k svojej kultúre.
Z dobovej tlače:
Vedeli ste, že prvý zákon, ktorý T.G. Masaryk vo funkcii prezidenta podpísal, bol práve zákon o 8-hodinovom pracovnom čase?
