Masaryk sa s dvanástimi výhrami stal najúspešnejším filmom v histórii odovzdávania cien Český lev. Táto skutočnosť sa však nestretla s veľkým nadšením filmových konzumentov. Nie preto, že by film nebol dobrý. Väčšina divákov však nemala možnosť vidieť ho v kinách pred odovzdávaním Českého leva. S využitím netypickej marketingovej stratégie bol totiž Masaryk premietaný len špeciálne v pár vybraných kinách. Do distribúcie medzi širokú verejnosť sa dostal až nedávno. Nám, divákom, tak neostáva nič iné, len spätne overiť, či si táto snímka získané ocenenia zaslúžila.
Hodnotenie väčšiny súčasných slovenských, respektíve českých filmov začíname často známou formulkou: „Na to, že je to slovenský/český film...“ Občas sa však objaví film, ktorý umlčí aj najväčších „hejterov“ československej kinematografie a, minimálne po formálnej stránke, mu nedokážu nič vytknúť. Taký je prípad Masaryka. Film o známej osobnosti českej histórie, synovi Tomáša Garrigue Masaryka, je konečne film, ktorý sa formálnou stránkou vyrovnáva produktom Hollywoodu.
Jan Masaryk, veľvyslanec Československa v Londýne a minister zahraničných vecí nebol najvýznamnejšou osobnosťou československej histórie a mnohým môže na um prísť myšlienka, či si zaslúži, aby bol o ňom natočený veľkofilm. Úprimne, táto myšlienka napadla aj mne. Po pozretí filmu som však pochopila, že nešlo ani tak o to, aby bol opísaný život jedného politika, ako skôr o opísanie jednej dôležitej dejinnej udalosti z roku 1938. Ide, samozrejme, o Mníchovskú dohodu, ktorá bola pre Československý štát osudová. A osobnosť Jana Masaryka je ideálnym prostriedkom na vyrozprávanie a vysvetlenie týchto udalostí príťažlivou formou. Za pozitívny považujem fakt, že sa nezamerali na nevysvetlenú smrť Masaryka (a vo filme jej dokonca vôbec nevenovali pozornosť), pretože by to podľa môjho názoru bolo len lacným spôsobom ako prilákať pozornosť a divákov.
Osobitým aspektom sú herecké výkony, ktoré si domáci divák všíma o to viac, že drvivú väčšinu hercov dobre pozná. A nie sú to len tak nejakí herci. V hlavnej úlohe sa predstavil Karel Roden, ktorý o svojom hereckom talente presvedčil okrem československých už aj svetových divákov. (Zaujímavosťou je, že Roden v inom filme stvárnil Tomáša Masaryka, otca Jana Masaryka.) Opäť nesklamal. Edvarda Beneša výborne zahral Oldřich Kaiser a spomenúť treba aj pár slovenských hercov, ktorí sa blysli vo vedľajších úlohách – Emília Vášáryová, Zuzana Kronerová či Ady Hajdu.
To, čo ale filmu dodáva punc svetovosti je okrem hereckých výkonov, zvládnutého scenára a výbornej kamery, produkcia. Pozitívom pre nás je, že kameramanom bol Slovák Martin Štrba a producentom ďalší Slovák Rudolf Biermann. Celkový dojem umocňujú do detailu výtvarne zvládnuté scény a kostýmy. V tomto aspekte filmu naozaj len ťažko nájdete chybu.
Takmer všetky spomenuté kladné stránky filmu sa však týkali jeho vonkajšej formy. Čitateľ tak môže nadobudnúť dojem, že film je len nafúknutá bublina bez myšlienky a hlbšieho zmyslu. Je síce pravda, že mňa osobne film nezasiahol do takej miery, že by som nad ním potrebovala príliš rozmýšľať alebo si ho pozrieť ešte niekoľkokrát, neznamená to však, že to platí pre každého. Na prvý pohľad síce ide o „nezaujímavú“ tému – historické udalosti, ktoré poznáme z učebníc dejepisu a politika, film Masaryk sa však s týmto „hendikepom“ vysporiadal obstojne.
Posledným pozitívom, ktoré by som rada vypichla je fakt, že si Česi konečne nenechali vyfúknuť námet na film o českej osobnosti, ako tomu bolo pri filme Anthropoid, a dielo tak pôsobilo prirodzene – až na pár výnimiek hrali Čechov Česi, Slovákov Slováci, Nemcov Nemci a Britov Briti. Tak, ako to má byť.
