Dvadsať miliónov otrokov, z toho štvrtina detí, tisícpäťsto mužov lúčiacich sa na letisku v Nepále so svojimi ženami. Päť až desať rakiev prejde nepálskym letiskom, v ktorých posielajú mŕtvych domov. S číslami by sme mohli pokračovať ďalej. Otrokárstvo je stále tu, aktuálne a pálčivé.
Ľudia stále hovoria o problémoch, zdieľajú na svojich facebookoch rôzne apely, ale takmer nikdy nedôjde k riešeniu. Martha Mendoza, investigatívna žurnalistka ocenená Pulitzerovou cenou, vystúpila z komfortnej zóny a pustila sa do bádania. Podarila sa jej unikátna reportáž o modernom otroctve a nelegálnom obchode s ľuďmi, ktorá odhalila rôzne praktiky a prepojenia.
V thajskom krevetovom a rybnom priemysle pracujú stovky ľudí ako otroci. Čo to znamená? Otroctvo je nútená práce bez nároku na mzdu, bez možnosti opustiť pracovisko, respektíve krajinu pod hrozbou násilia alebo smrti. Áno, toto sa stále deje v 21.storočí.
Martha Mendoza a jej tím z Associated Press pátrali po otrokároch, ktorí zneužívali imigrantov z Barmy, Indonézie alebo Thajska najmä ako rybárov. Využili všetko, čo sa dalo. Sledovali nákladiaky prevážajúce ulovené ryby, spojili sa s Google Earth a NASA, len aby získali fotky z nedostupných miest na mori, prehľadávali sortiment s rybami v amerických supermarketoch. Podarilo sa im nájsť ťažko dosiahnuteľný ostrov Benjin, kde bolo držaných dvetisíc otrokov. Niektorí z nich v hrdzavých klietkach, iní v lodiach, z ktorých nemohli vystúpiť. Pracovali aj šesnásť hodín denne len za pár lyžíc ryže. Pili prevarenú morskú vodu a chabo oblečení pitvali ryby v skladoch pri teplote -39°C. Svoje rodiny nevideli aj dvadsať rokov.
Po náročnom pátraní a získavaní informácii od rôznych zdrojov vydali reportáž, ktorá „prelomila ľady“ a dvetisíc otrokov bolo oslobodených. Kauza rezonovala americkou spoločnosťou do takej miery, že zasadol Kongres a Barack Obama podpísal zákon, ktorým zakázal dovoz produktov, na ktorých výrobe sa podieľali otroci.
Možno sa pýtate, prečo je aj dnes otroctvo tak veľkým problémom. Podľa Mendozy to je najmä nedostatočná informovanosť ľudí o ich právach. Tiež chýbajú organizácie, ktoré sa venujú pátraniu po otrokoch. Veľkým problémom sú komunity, ktoré nemajú pevnú organizáciu a chýba im líder. Čo s tým? Mendoza vidí riešenie v posilňovaní a aplikovaní zákonov, ktoré chránia pracujúcich, v monitoringu rybárskych lodí, podpore Fair Trade a v osvete medzi farmármi a rybármi.
Skúste sa obzrieť okolo seba, pozrite na svoje nohy a pouvažujte nad tým, že veci, ktoré bežne používame, hoci aj obyčajné topánky sú možno vyrobené detskými rukami v Bangladéši alebo kdekoľvek, kde sa ešte stále nepodarilo ustanoviť slobodu ako základné ľudské právo.
