Nasilu prijímať fakty, ktoré sa už nedajú vrátiť späť, pripadá mnohým rýchlo žijúcim, moderným a zároveň nadčasovým „nám“ jednoducho kontraproduktívne. Názory na túto, podľa názvu údajne, dievčenskú knihu sa tak rôznia. Rovnako ako hlavní aktéri. To, do akej miery a či vôbec vás dej zasiahne, však zistíte až po prečítaní.
„Ľudia si nás nevšímali. Väčšina obyvateľov, ktorí sa náhlili z trhu alebo na poštu, na nákup alebo len tak na stretnutie do kaviarne, sa tvárila, že nás nevidí. Nevidieť dvetisíc ľudí je nemožné. Ale dokázali to. Možno strach, možno pohŕdanie, možno skutočná ľahostajnosť.“
Ak niekto zažije štyri koncentračné tábory, nemusí ísť hneď o útok na city, no bez nich sa celý príbeh Violy Stern Fischerovej zaobísť nemôže. Nerozlučné klišé trio – viera, nádej a láska – dostáva v tomto kontexte riadne zabrať. Príbeh zasadený do slovenského prostredia prilákal nejedného domáceho čitateľa, o čom svedčia popredné priečky predaja za uplynulé mesiace. Samozrejme, predajnosť knihy nemusí byť spoľahlivým ukazovateľom jej kvality.
Menej romanticky ladené duše potrápi úvodná pasáž, no s nástupom brutality, ktorá dnes vyznieva skôr ako sci-fi, aj ony možno zalistujú o pár strán späť. Rovnako vo svojich myšlienkach robila v najnáročnejších okamihoch aj hlavná hrdinka. Ľahko pochopiteľnou formou sa čitateľ môže oboznámiť aj s historickými súvislosťami, o ktoré je príbeh primerane doplnený. Pozornejšiemu oku ale neulahodia občasne sa vyskytujúce preklepy.
