Trieda s modelmi ľudských lebiek na policiach budí dojem, že tu vedia o čo ide. Zatiaľ čo ja som si obzeral police a rozmýšľal, čo by sme mali mať v učebniach my, trieda RBL4 sa pomaly plnila zvedavými študentmi, ktorí sa prišli pozrieť na prvé „ZooFyzácke“ stretnutie tohto roku.
ZooFyzácke stretnutia sú sériou prednášok, ktoré organizujú katedry zoológie a fyziológie živočíchov. Na prvej tohtoročnej sme si mali možnosť vypočuť RNDr. Mgr. Ivana Hadriana Tufa, PhD. z Univerzity Palackého v Olomovci,. Názov prednášky znie zaujímavo aj pre ľudí, ktorí sa nerozhodli zasvätiť svoj život štúdiu prírodných vied: Proč se mi líbíš? aneb Evoluční aspekty atraktivity lidského těla. Atraktívny názov prednášky zaplnil triedu študentmi, ktorých „celá veda za láskou“ v ich veku, úplne logicky, zaujíma.
Úvodný slide prezentácie zdobil obraz Zrodenie Venuše, ukážkový príklad toho, že atraktivita ľudského tela prešla rokmi evolúciou. Dlhovlasý profesor začal prednášku otázkou: Prečo máme radi sex? Je tu niekto, kto nemá rád sex? Asi neprednášal po prvýkrát a prišiel na to, že toto je najvhodnejší začiatok prednášky. Publikom prešiel chichot, zatiaľ čo si profesori v poslednom rade vymenili dlhšie pohľady a nenápadné pokrútenie hlavou.
Profesor Ivan Tuf vyštudoval psychológiu a biológiu a momentálne sa venuje evolučnej psychológii, ktorá sa snaží nájsť odpovede aj na otázky evolúcie atraktivity ľudského tela. Keď jeden z príkladov začal slovami: Keď ma nechala moja prvá žena ... Bolo jasné, že to preňho nie je len akademický výskum. Pokiaľ ide o výber partnera, veda hovorí, že ženy sú to vyberavejšie pohlavie (Niekto o tom pochyboval?).
To, čo je na opačnom pohlaví príťažlivé, sa síce menilo, ale dôvod za príťažlivosťou zostával stále rovnaký. U žien to bola vitálnosť, či už v podobe kyprých tvarov, ktoré zaisťovali, že žena nie je podvyživená, alebo drobné detské postavy, ktoré vytvárali ilúziu, že žena je mladá. U mužov je atraktivita podmienená rešpektom, ktorí vzbudzujú. Tá sa v priebehu vekov definovala mužnou postavou, spoločenským postavením a sociálnymi schopnosťami. Prednášku zakončil výrokom, že z biologického hľadiska ľudia nie sú stavaní na to, aby boli monogamní a vernosť je spoločenský jav, ktorí musí ľudstvo pestovať, ak sa chce tohto konceptu držať.
Keď dorozprával, za oknom triedy už bola tma. Svojimi výrokmi určite donútil študentov k zamysleniu a asi aj preto po klasickom konci prezentácie – Nejaké otázky? Nastalo v triede ticho. Aby mu publikum dokázalo, že ho naozaj počúvalo, nakoniec sa dočkal krátkej diskusie.
