,,Revolúcia je škandalózne obdobie, keď pravda chodí po uliciach nahá a polícia si netrúfa zakročiť.“ Gabriel Laub
Voľby, v ktorých si nemôžeme vybrať politickú stranu. Krajina, v ktorej nemôžeme počúvať hudbu, ktorú chceme. Zem, ktorá bez kladenia otázok a možnosti diskusie dostáva jednoznačné odpovede. Jeden národ, jedna pravda, jedna Československá socialistická republika.
„Pokus o reformu na našom území už bol,“ vysvetľuje Mgr. Maroš Melichárek, PhD. z Katedry histórie. „Poznáme ho aj pod názvom Pražská jar z roku 1968. Nebola však vhodná vnútropolitická klíma a celkovo spoločnosť nebola pripravená na také zásadné zmeny. Taktiež rozdiel oproti Nežnej revolúcií je, že kým myšlienky na reformu z 1968 prišli od vedenia komunistickej strany, v roku 1989 bolo vedenie skostnatené. Sám prezident Husák mal už svoj vek a bol by len veľmi ťažko schopný takej zásadnej myšlienkovej obrody. Taktiež generálnym tajomníkom bol Miloš Jakeš, ktorý nemal veľmi dobrú povesť ultrasocialistu. Iniciatíva teda prichádza zo strany študentov. Tí majú obrovskú snahu niečo zmeniť.“
17. november 1989. Ulice sa zapĺňajú stovkami mladých ľudí s veľkými víziami do budúcnosti. „Ja sám som mal vtedy päť rokov, no matne si na ten deň spomínam,“ pokračuje Melichárek. „Bola veľká zima. Všetci od šestnásteho hovorili iba o revolúcii. Prišla k nám stará mama a s napätím pozerala televíziu. Rodičia sa rozprávali so svojimi známymi, rodičmi, starými rodičmi, všetci sa pýtali, čo bude teraz s republikou. Keďže bola iba jedna stanica, dostávali sme správy iba z jedného zdroja. Veľmi som si to všetko neuvedomoval, no viem, že som mal veľký strach.“
Demonštrácia sa konala pri príležitosti výročia zatvorenia vysokých škôl počas protektorátu. Samotný protest sa zvrhol, šírili sa dezinformácie, polícia napádala protestujúcich, aj napriek pokojnému priebehu vládol chaos. Hovorilo sa o údajnom úmrtí študenta a mnoho ďalších výmyslov, ktoré však revolúciu posunuli vpred a vďaka tomu sa naštartoval proces obrody. V krajine sa uvoľnilo napätie. Členovia komunistickej strany odchádzajú. Sú nahradení významnými revolučnými osobnosťami ako Václav Havel a Alexander Dubček. „Uskutočnili sa 1. slobodné voľby. Účasť bola väčšia ako 95%, čo krásne odráža túžbu ľudí nielen voliť, ale mať aj možnosť sa slobodne rozhodnúť, vybrať si strany podľa vlastného presvedčenia, mať právo vyjadriť názor. Idey sú veľmi lákavé,“ dopĺňa. „No ľudia si neuvedomujú, že zmena režimu je dlhodobý proces a tak podliehali ilúzii okamžitej prudkej zmeny.“
Štrnganie kľúčov, veľké prejavy, silné emócie, nádej, obrovské odhodlanie niečo zmeniť a na perách pieseň. „Sľúbili sme si lásku, sľúbili sme si vydržať...“
Ako si spomínajú na 17. november 1989 ľudia pracujúci na univerzite?
Ing. Jana Quitková zo študijného oddelenia Filozofickej fakulty
,,V tom roku som maturovala. Viem, že sme o tom v škole veľa diskutovali a najviac nás potešila informácia, že už nebudeme musieť povinne maturovať z matematiky. V školstve sa diali veľké zmeny. To, čo som chcela ísť študovať sa prestalo vyučovať, všade sa rušili predmety ako ruština a ateizmus. Najviac vo mne rezonovalo meno Kňažko a hnutie Verejnosť proti násiliu."
PhDr. Marián Gladiš, PhD. z Katedry slovakistiky, slovanských filológií a komunikácie
,,V tom čase som ukončoval štúdium na elektrotechnickej škole. Bol som v košickom výbore Verejnosť proti násiliu, takže som sa ocitol tak povediac v centre diania. Mali sme kontakty na Prahu, dostávali sme informácie z prvej ruky. Študenti túžili vedieť o najnovších informáciách, a my sme im ich predávali. Šírili sme ich najmä po školách. Najsilnejším momentom pre mňa bol zásah na Národnej triede v Prahe, kde policajti bili pokojnú demonštráciu. Živo pred očami mám zábery na študentov podávajúcich kvety policajtom, študentov sediacich na zemi, kričiacich „máme holé ruce“. Boli to silné momenty, veľké emócie. Veľmi rád na to spomínam."
Helena Sedláková zo Správy AIO
,,Ja som bola v maturitnom ročníku. Štrngali sme kľúčmi a všetci sme sa veľmi tešili, že padol režim."
Jana Štrbová zo študijného oddelenia Filozofickej fakulty
,,V deň Nežnej revolúcie som si robila vodičský preukaz. Cvičné jazdy sa kvôli demonštrácii robili na sídliskách ako KVP a Terasa. V ten deň som sa stala vodičom."
