Viac ako desiatka prednášajúcich sa počas dvoch dní konferencie Text v kontextoch vystrieda pred rečníckym pultom. Katedra slovakistiky, slovanských filológií a komunikácie v spolupráci s Gréckokatolíckou eparchiou Košice v týchto dňoch zastrešujú medzinárodné podujatie, ktoré dnes hostilo prvých prednášajúcich. Viac o konferencii povedal jeden z garantov prof. PhDr. Ján Gbúr CSc.
Táto konferencia sa zaoberá témou textu a kontextov, teda problematikou, s ktorou sa vo väčšej či menšej miere stretávajú nielen odborníci z humanitných a spoločenskovedných odborov, ale aj ľudia v bežnom živote, napríklad pri čítaní novinových správ alebo pri pozeraní reklamných spotov. To potvrdzuje napríklad téza profesora Jozefa Mistríka, ktorý zdôrazňoval, že text je fenomén s charakterom permanentnej premiéry. Mohol by som tu pripomínať ďalších a ďalších známych mysliteľov, ktorých výroky o texte potvrdzujú, že jeho tvar, sémantické a semiotické vlastnosti sa viažu na jeho okolie, teda na kontext, na jeho hodnotu, na jeho sémantické a semiotické vlastnosti. Sú to takpovediac dvojičky, ktoré nemôžu bez seba izolovane jestvovať. Zaoberať sa takouto témou je stále užitočné, pretože môžeme vidieť jej premeny v aktuálnom čase. Ďalším, z môjho pohľadu, dôležitým rozmerom tejto konferencie je to, že značný priestor venuje náboženským, resp. biblickým textom, ktoré nie sú bežnou súčasťou výskumov slovenskej literárnej vedy. V tomto smere nám výrazne pomohli svojimi referátmi kolegovia z prostredia nielen Gréckokatolíckej eparchie v Košiciach, ale aj z iných konfesionálne orientovaných akademických pracovísk na Slovensku a v zahraničí.
Tento rozhovor vzniká počas prestávky medzi predpoludňajším a popoludňajším blokom konferencie, teda niektoré príspevky dnes už odzneli. Ostatné prídu na rad popoludní. Čo Vás oslovilo na tom, čo ste už dnes počuli?
Pripomenul by som príspevok profesora Massima Grilla z Gregoriánskej univerzity v Ríme, ktorý sa zaoberal známym komunikačným oblúkom autor – text – čitateľ. Myslím si, a ukázala to aj diskusia, že ho podnetným spôsobom aplikoval na biblické príbehy. Zaujal ma aj referát môjho kolegu profesora Sabola, ktorý sa už dlhší čas zaoberá komplikovanou problematikou semiotiky náboženských textov. Prekvapil ma výklad biblického textu ako literatúry, ktorého autorom bol Blažej Štrba. Výskumne otvoreným bolo pre mňa aj vnímanie žánru v otázke evanjelia, ktoré predstavil Róbert Jáger.
Konferencia pokračuje aj zajtra, no mohli by sme povedať, že tematicky bude obsah značne odlišný od dneška, i keď oblúk autor – text – čitateľ bude stále hrať prím.
Zajtrajšie avizované témy referátov naznačujú, že konferencia chce nielen hlbšie poznávať zákonitosti rozličných slovesných, osobitne náboženských textov a overovať metódy ich výskumu, ale ponúkať aj úvahy o interpretačných možnostiach iných textových útvarov, zvlášť v elektronickom mediálnom priestore, čo je oblasť, ktorá sa nás v súčasnosti dotýka azda najviac. Rád si ich vypočujem a verím, že budú odborne inšpiratívne.
Obsah konferencie obohatila aj medzinárodná účasť, ide len o výmenu pohľadov na problematiku, alebo by sme v tejto konferencii mohli nájsť aj niečo inovatívne?
Vždy je dobré, ak konferencie, ktoré sú zamerané na univerzálne témy literatúry, jazyka, umenia a podobne, majú medzinárodný rozmer. Odborníci, ktorí sa ich zúčastnia, majú možnosť sa zoznámiť s teoretickými alebo metodologickými prístupmi k ich skúmaniu a súčasne sa navzájom bližšie zoznámia. Myslím si, že podobný charakter má aj toto podujatie. Keď sa pýtate na nejakú inováciu na tejto konferencii, videl by som ju jednak v sústredenom záujme o hlbšie poznanie biblických príbehov a aj v možnostiach nových odborných stretnutí, ktoré ponuka téma konferencia.
