Ako sa novinárka môže postaviť k tomu, že ju na začiatku kariéry obvinia z prezradenia štátneho tajomstva? Alebo, keď jej počas kariéry podpália dom? O týchto šokujúcich udalostiach, ale aj pozitívach a zaujímavostiach investigatívnej žurnalistiky sme sa rozprávali s novinárkou Naďou Šindlerovou.
Naďa Šindlerová pracovala v mediálnej oblasti 34 rokov. Najradšej spomína na obdobie, ktoré nasledovalo po Nežnej revolúcii. „Keď prišla revolúcia, ohromne som si vydýchla, pretože to okliešťovanie vo vyjadrovaní alebo v tom, aké informácie sa k vám dostanú, odrazu padlo.“ Podľa jej slov sa stali v tomto období niektoré jej články podnetom na začatie trestného stíhania napríklad v prípadoch podvodov. Po roku 2000, keď sa na mediálnu scénu dostali bulvárne denníky a médiá ovládli zahraničné vydavateľstvá a veľké finančné skupiny, postavenie novinára v spoločnosti sa, podľa jej názoru, výrazne oslabilo. Od roku 1999 pracovala ako reportérka týždenníka Plus 7 dní v regióne východného Slovenska. Ten zhodnotila ako médium, za ktorým vtedy nebol zahraničný kapitál, čo jej umožnilo bez akýchkoľvek obmedzení pracovať na svojich článkoch.
„Špecifiká práce na východnom Slovensku boli také, že skutočne boli na nás často mierené útoky.“
Podpálený dom, fyzické napadnutie po svadbe dcéry exprezidenta Schustera, či súdne spory s mocnými. Aj takýto môže byť život investigatívneho novinára, najmä keď objasňuje problematiku organizovaného zločinu či korupcie. Naďa Šindlerová aj napriek týmto nepríjemným udalostiam hovorí o práci novinára ako o veľmi atraktívnej a pre spoločnosť prospešnej profesii. Tvrdí, že novinári majú v rukách obrovskú silu v podobe ovplyvňovania verejnej mienky. Politici, ale aj finančné skupiny si to veľmi dobre uvedomujú. To je aj dôvod, prečo je pre novinárov veľmi dôležité overovanie informácií z viacerých zdrojov. Priblížila tiež, že autori, ktorí zverejnia článok s nedostatočne overenými faktami, sa vystavujú riziku žalôb. Odškodné ide do závratných súm, z čoho vydavatelia nie sú nadšení.
Touto cestou sa Naďa Šindlerová v žiadnom prípade nechcela uberať. „Sú informácie, ktoré som získala, no keďže boli zväčša diskrétneho charakteru, rozhodla som sa ich nezverejniť.“ Prezrádza tiež, že pokiaľ do uzávierky nestihla fakty riadne preveriť, dohodla sa so šéfredaktorom na posunutí zverejnenia o týždeň. „Novinárska profesia je krásna, dáva možnosť pomáhať. Novinár nesmie však túto moc zneužívať. Mal by so slovom a tiež s informáciou narábať uvážlivo,“ hovorí Naďa Šindlerová.
Na záver vyzdvihuje ešte jeden dôležitý a príjemný aspekt tejto profesie. Vo svojej žurnalistickej praxi sa stretla s mnohými ľuďmi rôznych životných príbehov či spoločenského postavenia. A práve toto dala do popredia ako ďalšiu príťažlivú zložku žurnalistiky. „Obohatiť vás vie svojou filozofiou života rovnako jednoduchý človek niekde na lazoch, ako aj vrcholový politik, podnikateľ či manažér. Každý pracovný deň je možné vnímať ako nový príjemný zážitok".
