Sedia tam. Poznajú naše tváre a analyzujú situácie. Uvedomujú si, že ste sa pohádali so spolužiačkou z iného bloku, lebo ju už ráno nečakáte, aby ste išli do školy spolu. Keď sa v obleku vraciate zo skúšky, podľa vášho výrazu na tvári, rozhodnosti v chôdzi a počtu rozopnutých gombíkov na košeli zistia, ako ste dopadli a niekedy aj to, z čoho tá skúška bola.
Vrátnici na Medickej sa so mnou podelili o svoje zážitky a porozprávali mi o útrapách, ktoré táto práca prináša. Vzhľadom na skutočnosť, že tieto situácie neraz stavajú ľudí do nepríjemných situácií, zostávajú kolektívnou postavou a tak, ako nechcú menovať študentov, ani oni sa nechcú podpisovať pod svoje príbehy. Veď možno sa niekto z vás v týchto príbehoch nájde sám...
Mobily
Mobilný telefón je neoddeliteľným spoločníkom každého študenta. Občas sa ale stane, že ho v návale povinností študent niekde zabudne. Nájdené telefóny končia (v tom lepšom prípade) práve na vrátnici. Tam sa potom obyčajne študenti chodia pýtať, či sa náhodou nenašiel. Jedného dňa sa tam ale dostal mobil, o ktorý nikto nejavil záujem. Vrátnik teda v telefónnom zozname našiel kontakt s názvom „mama“ a starostlivej mamke na druhom konci vysvetlil, čo za nepríjemná situácia sa stala. Tá potom obvolala známych svojho syna, ktorý sa konečne dostal naspäť k svojmu mobilu.
Občas sa tiež stane, že vrátnici počas svojej obchôdzky nočným internátom nájdu študenta, ktorému sa nepodarilo dostať sa až do postele a spí na chodbe, nedajbože na schodoch. V takom prípade zobudia unaveného študenta a pošlú ho spať do svojej postele. Keď sa ale študent zodvihol zo zeme a zahanbene sa pobral hore schodmi, vrátnik si všimol, že tam po ňom zostal mobil, ktorý mu vypadol z vrecka. „Samozrejme, nebudem za ním kričať, keď celý internát spí. Nezostalo mi nič iné, len ísť hore schodmi za ním.“ Študent sa dostal o tri poschodia vyššie, kým ho vrátnik dobehol, a ušetril ho tak od menšieho infarktu, ktorý by zažil ráno, keby zistil, že pri sebe nemá mobil.
Výpadok prúdu
Študenti používajú na internáte množstvo elektrických a elektronických spotrebičov, bez ktorých si svoj život nevieme predstaviť. Každý však vie, že ak toho na jednom mieste ponapájate viac, podarí sa vám vyhodiť poistky. To ale nie je taký veľký problém a dá sa to napraviť v priebehu zopár minút. Problémy s elektrinou sa však nekončia poistkami.
„Vyhorel istič a vypadol prúd v celom krídle. Samozrejme, že sa to stalo večer, keď tu už nie sú údržbári. Museli sme jednému telefonovať, aby prišiel z domu. Nemohli sme nechať internát celú noc bez prúdu, veď študenti sa učia, v chladničkách je jedlo. Zo začiatku sme zisťovali, čo sa stalo, nakoniec sme to opravovali päť hodín! Ale študenti to prijali, veď takéto veci sa stávajú, sotva by nám to mohli dávať za vinu,“ opisuje najťažšie chvíle v práci vrátnička, ktorá sa dnes už k zážitku vracia s úsmevom.
Silvester
„Prvýkrát som slúžil na Silvestra a myslel som si, že to bude pokojná zmena. Poobede ale začal internát ožívať. Nečakal som, že tu bude tráviť posledné chvíle roka toľko študentov. Keď som sa ich opýtal, prečo sa rozhodli zostať na internáte, spýtali sa ma, či viem, ktorá chata je najlacnejšia na silvestrovskú oslavu. Samozrejme, hovorili o internáte... Celý večer sa ale niesol v príjemnej atmosfére. Študenti mi doniesli kapustnicu, dokonca varili dve partie a obe ma prišli ponúknuť. Z domu si priniesli aj koláče a chlebíčky. Neskôr som ich už musel odmietať, veď nemôžem celú zmenu prejesť. V noci sa všetci zhŕkli pred internátom, zapálili si ohňostroj, priali si všetko dobré v novom roku. Chvíľu bol ešte hluk, ale postupne išli spať a okolo tretej tu už bolo ticho.“
Multifunkční vrátnici
Odborníci na posudzovanie hluku: Každý vrátnik musí byť spôsobilý vyriecť jednoznačný verdikt, či to, čo vychádza z vedľajšej izby a bráni študentke v učení, je dosť veľký hluk na to, že je pol druhej v noci.
Bútľavé vŕby: „Občas sa mi prídu posťažovať: Ach, pani vrátnička, skúšky sa mi nedaria, už sa na mňa mama zlostí, a ešte aj s frajerom mám problémy,“ hovorí s úsmevom vrátnička o svojich praktických skúsenostiach z oblasti psychológie a partnerského poradenstva.
Módni špecialisti: Pár hodín pred študentským plesom pobehoval z jedného krídla internátu do druhého chlapec v obleku s rozviazanou kravatou. Obchádzal všetkých známych a hľadal niekoho, kto by mu ju uviazal. Veľmi ale nepochodil: „Teta, nikto nemá čas mi ju poriadne uviazať, už sa mi päťkrát rozviazala, neviete mi ju náhodou uviazať vy? No čo som mu na to mala povedať? Jasne, že viem. Potom sa mi prišiel – aj s celou partiou – ukázať, akí sú vyštafírovaní. Samozrejme, aj dievčatá sa prídu opýtať: Dobre som namaľovaná, ako to vyzerá?“
Hlásiči času: Napriek tomu, že každé elektronické zariadenie má medzi funkciami aj hodinky, reálna predstava o čase je pre študentov občas nejasná. „Ale veď ešte nie je tak veľa hodín – to je najčastejšia odpoveď, ktorú dostanem, keď klopem na nejakú izbu. Ja už ani neviem, čo im mám na to povedať. Ukážem na hodinky, je pol druhej v noci. Ak nestoja o problémy, tak tú oslavu čím skôr ukončia...“
