Univerzál sa bol pozrieť na výstavu katedry histórie. Prinášame vám fotoreportáž Ľubomíry Ivankovej.
Týranie, zabíjanie a popieranie akýchkoľvek ľudských práv. Oddelenie časti obyvateľstva s účelom odstránenia „nepriateľov štátu“. Udalosti spred niekoľkých rokov, príliš skoro zabudnuté. Masové vyvážanie a vyvražďovanie židov je považované za najväčší vojnový zločin. Výstava katedry histórie spomína na to, ako ďaleko je schopná zájsť ľudská nenávisť.
Zvonárska ulica plná textov a fotografií spomínajúcich na tragické udalosti 2. svetovej vojny.
Vyraďovanie židov z obyčajného života na okraj spoločnosti. Vyvlastnenie a predaj majetku „kresťanom“. Z ľudí sa stávali len čísla.
K udalostiam druhej svetovej vojny patrila aj zmena hraníc nášho štátu – oddelenie Česka a okresanie hraničných častí v prospech Nemcov a Maďarov.
Židovská synagóga ako centrum celej výstavy.
Ako u väčšiny režimov, aj vtedy médiá písali v prospech ideológie – o Slovensku „šťastnom bez židov“.
Legitimácia žida – preukaz totožnosti.
Množstvo ľudí z koncentračných táborov prežilo. O svojich spomienkach rozprávajú so slzami v očiach.
Koniec vojny, oslobodenie území, návrat domov. No ak je váš majetok predaný, vrátiť sa nemáte kam.
Jedinečnými kostýmami, hudbou, rekvizitami aj celkovou atmosférou študenti histórie sprítomnili niekdajší „fašizmus v praxi“. Podľa diel a myšlienok Hitlera židia neboli jediným národom, ktorý mal byť odstránený. Posadnutosť a túžba po moci a ovládnutí sveta zatemnili zdravý úsudok viacerým vodcom v dejinách sveta. Spomienka na ich činy nemá byť trúchlením nad rozliatym mliekom, ale varovaním do budúcnosti. Nech sa teda naša história neopakuje!
