Pamätáte si na pondelok? Áno, tento pondelok, šesť dní dozadu. Tiež ste ho celý presedeli v škole? Ak nie, ticho závidím. V utorok táto promenáda počasia ako z dovolenkového katalógu pokračovala. Mesto sa nesmelo tešilo z tepla. V stredu som si bol kúpiť slnečné okuliare a všetky tričká s dlhým rukávom som hodil kamsi do odľahlej časti skrine. S kamarátmi sme oslavovali túto zmenu počasia na letnej terase a tešili sa, že cez víkend pokračujeme. Štvrtkové oblaky som celý deň usilovne odháňal preč naoko dobrou náladou, aby naše plány nevyšli navnivoč. Počasie ma prekuklo. Samozrejme, že v piatok začalo pršať. Najprv sa mi podarilo zmoknúť cestou do mesta. Počasie nás ešte len skúšalo. Chvíľu to už vyzeralo, že bude pekne, ale tešil som sa príliš skoro. Večer na terase sedeli len otužilci, fajčiari, ktorí sa hneď vrátili uzimení naspäť. Spoľahnúť sa na aprílové počasie je ako považovať tiket do lotérie za výplatnú pásku. Prebehlo mi hlavou, keď som sa večer vracal na internát zabalený do tenkej bundy a po slnečných okuliaroch zastoknutých na čele sa mi kĺzali kvapky dažďa do tváre. Na večery strávené v kruhu priateľov pod holým nebom si ešte budeme musieť všetci počkať.
