Kanada, Anglicko, Bulharsko aj Taliansko. Žiadne veľké zásoby, žiaden poriadny plán iba jeden cieľ – vidieť a zažiť čo najviac. Mladý cestovateľ Peter Valenčin začal žiť svoj odvážny sen už pred rokmi. Dnes motivuje a inšpiruje mnohých : „Dá sa to. A je to veľmi ľahké.“
„Začal som v Anglicku. A nie veľmi dobre,“ spomína na problémy cudzinca – nováčika Peter. Spočiatku bolo jeho plánom len dobre zarobiť: „No v práci ma vybrali na jednu súťaž baristov. A bola pre mňa úspešná. Prvé kolo som vyhral, ale ďalšieho som sa už rozhodol nezúčastniť. Mojim dôvodom boli podmienky a neetické správanie poroty.“ Po tomto incidente dostal týždeň plateného voľna. Nevedel čo s toľkým voľným časom. Pri jeho energickej povahe akési leňošenie v posteli neprichádzalo do úvahy. Zbalil teda ruksak a vydal sa na cestu. „Vtedy som spoznal tú slobodu a krásu cestovania. Nemal som so sebou veľa peňazí, no napriek tomu som videl mnoho,“ opisuje mladý cestovateľ. Za najkrajší v Anglicku považuje Oxford: „ Je to naozaj krásne univerzitné mesto.“
Anglické dobrodružstvo ho priviedlo k ďalším cestám. Nasledovala Európa. Tú prešiel stopom celú. Dobrodružstvá na seba nikdy nenechali dlho čakať. A ani láska. Jeho osudom bola mladá Kanaďanka, taktiež stopárka, s ktorou sa vydal najskôr na festival, neskôr aj do Quebecu: „Po mojom príchode mi však moja milovaná oznámila, že má iného. Ako turista som tam mohol zostať tri mesiace a takto som mal aj kúpenú letenku. U nej som však zostať nemohol, takže dobrodružstvo začínalo.“ Hneď v ten deň sa rozhodol odísť do spojených štátov. Cez couchsurfing si vybavil ubytovanie v Bostone. No to ešte nevedel aké nemilé prekvapenie ho čaká: „Na hraniciach mi povedali, že mi vstup nepovolia.“ S dlhou bradou a vizitkou na islamskú školu v peňaženke, ktorú dostal od jednej známosti na cestách, bol v dnešnej dobe pravdepodobne viac ako neželaný. Kanada ho však nesklamala. Ešte v ten večer stretol muža. Ponúkol mu nocľah aj jedlo. A aby toho nebolo málo, jeho žena ho vzala na návštevu k sestre, kde si vyskúšal psie záprahy. Za najväčší zážitok z Kanady však považuje cestu dodávkou z Quebecu do Vancouveru: „ Dodávka sa cestou niekoľko krát pokazila. Zlyhal napríklad posilňovač riadenia, a aby toho nebolo málo, peniaze na benzín, ktoré som dostal nestačili.“ Peter teda musel predať svoj fotoaparát, aby do cieľa dorazil. Kanadské cesty ho zaviedli napríklad aj do Montrealu, no a napokon aj na letisko a na cestu domov.
Doma sa samozrejme dlho neohrial. Absolvoval aj ďalšie cesty po západnej Európe alebo napríklad po jeho milovanom Balkáne. Najdivokejšie zážitky má práve odtiaľto. Možno aj preto jeho najbližšia cesta povedie týmto smerom. „Najlepší festival plný hudby v Srbsku – Guča. Odporúčam každému. Je to zadarmo a stojí to za to.“
Peter však popri svojich šialených zážitkom ostáva obyčajným človekom. V súčasnosti pracuje v reštaurácii aj v rádiu. Takmer všade cestuje stopom: „V bežné dni do práce však cestujem autobusom. No v zásade bez lístka,“ konštatuje. Jeho najväčším snom je ľudí motivovať, dodávať im odvahu a posúvať ich správnym smerom: „Nič nie je nemožné a všetko je ľahké. Všetko si sťažujeme len mi ľudia uvažovaním o tom, čo zlé môže prísť.“ Dobrodruh plánuje najbližšie tri roky stráviť na Slovensku s výnimkou dovolenky. No potom ho čaká Afrika a jeho vysnívaná divoká Ázia.
Čo najhoršie a najlepšie ho na cestách postretlo:
Najhoršie – hlad, smäd, nedostatok spánku, samota
Najlepšie – muž, ktorý ho vzal do auta so slovami: „Pôjdeme rýchlo, prepáč.“ Ponáhľal sa totiž do jedného mesta po akési papiere k novému patentu. Ten vymyslel pre svoju postihnutú dcéru a musel ho dopraviť v ten deň. Petra ohúrila jeho oddanosť a láska voči nej.
Študenti UPJŠ sa mohli s cestovateľom Petrom Valenčinom stretnúť 31. marca v priestoroch Minervy. Besedu plnú príbehov o jedinečných životných situáciách zorganizovala študentka masmediálnych štúdií Mária Rusnáková: „S Petrom sa poznáme roky a jeho netradičný spôsob života bol pre mňa vždy inšpiráciou. Chcela som, aby aj ľudia z našej univerzity mali možnosť vypočuť si niečo o dobrodružných zážitkoch z divokých ciest. Verím, že mnohých pobavili a niektorým možno aj dodali odvahu vydať sa do sveta,“ dodala.
