Vedeli ste, že naši západní susedia nemajú ústavne zakotvený jazyk svojho národa? Napriek tomu, že používateľov českého jazyka je viac ako dvanásť miliónov, do dnešného dňa, teda už viac ako dvadsať rokov po rozdelení Československa, si tento ukazovateľ národnej identity, paradoxne, stále nenašiel svoje miesto v ústave. V tej našej áno: „Na území Slovenskej republiky je štátnym jazykom slovenský jazyk.“
Totižto v čase, keď sme my novú slovenskú ústavu oslavovali (bolo to ešte pre oficiálnym rozdelením), dvaja českí právnici v „hospode u sv. Tomáše“ ešte len zasadali k stolu, aby napísali tú českú. Aspoň tak to dnes popísali lingvisti z Karlovej univerzity Jiří Hasil a Milan Hrdlička. Vzhľadom na priestory a časovú tieseň dvojici právnikov teda nemožno vytknúť, že na niečo také ako je národný jazyk sa trocha pozabudlo. Túto chybičku zjavne nepostrehli ani predstavitelia českej národnej rady, ktorí ústavu prakticky ihneď schválili. Ešte väčším paradoxom je fakt, že český jazyk dnes patrí medzi 24 oficiálnych úradných jazykov Európskej únie. Celé sa nám to môže zdať ako jeden z dobre mienených českých vtipov, no je to skutočne tak. Veď skúste nájsť v českej ústave slovo jazyk.
